Kropilák vníma uvedenie do Siene slávy ako veľkú poctu. "Na také čosi
som nikdy nemyslel a nekládol som si takéto ciele, že ctižiadostivo
musím dosiahnuť to či ono. V prvom rade som sa ako chlapec venoval
všetkým dostupným športom. Rodičia ma viedli k športovaniu. Pretože som
trocha viac vyrástol, dal som sa na basketbal. Možno to bolo aj tým, že
na základnej škole, na Kvačalke, sa venovali basketbalu. Nikdy som si
ale nekládol konkrétne ciele. Možno až teraz, na staré kolená, si naplno
uvedomujem niektoré výsledky, ktoré som dosiahol. Samozrejme, nie sám –
basketbal je kolektívny šport. Keď sa teraz pozrieme, kde je slovenský
basketbal… No a my sme kedysi na ME získali dve bronzové a jednu
striebornú medailu, boli sme na majstrovstvách sveta, na olympiádach,
hrali sme kontinentálne poháre, podarilo sa mi dostať sa do výberu
Európy. A po skončení kariéry to v mojom prípade vyvrcholilo tým, že ma
vyhlásili za basketbalistu storočia na Slovensku a že ma FIBA uvedie do
Siene slávy. To je veľká pocta,“ uviedol Kropilák v rozhovore pre web Slovenskej basketbalovej asociácie.
V júni sa dostane do elitnej spoločnosti, v ktorej figurujú mená ako
Michael Jordan, Dražen Petrovič, Hakeem Olajuwon, Arvidas Sabonis, Nikos
Galis či Bill Russell. "Naposledy som to trocha sledoval, keď do
Siene slávy uviedli Natu Hejkovú ako trénerku. A veľmi zaslúžene, lebo
nepochybne je jedna z najlepších ženských tréneriek všetkých čias. Keď
som si pozrel mená tých hráčov, vracali sa mi spomienky. Uvidel som tých
vynikajúcich juhoslovanských, španielskych, izraelských, gréckych či
ruských basketbalistov, proti ktorým som najprv bojoval na
reprezentačnej úrovni a potom sme sa stali spoluhráčmi vo výberoch
Európy. Som rád, že tam budem s nimi. S hráčmi, s ktorými som prežil
krásne časy,“ dodal Kropilák, ktorý získal s Interom Bratislava štyri tituly majstra ČSSR.